Brunej-úryvky z denníka

Sedíme v lietadle Brunejskej spoločnosti a pri muslímskych motlidbách na začiatku letu nám začínajú behať zimomriavky po tele. Motlidba sa konči a my začíname naberat na rýchlosti. Už som vám hovoril ako mám rád tento pocit? ... Zbožňujem ho. Letíme z Aucklandu do hlavného mesta sultanského Bruneja - Bandar Seri Begawan.

Let trvá približne 9h a my si hovoríme zbohom užasný Nový Zéland. Krajina, ktorá sa zapísala do našej pamati navzdy, ale o tom si povieme nabudúce .

V Bruneji pristávame približne o 8:00h ráno a tak máme dosť času na to, aby sme sa tu rozhliadli. Deň pred odletom som síce pozeral kde sa nachádza sultánova mešita a nejaké zaujímavé miesta ale ani zďaleka som nemal predstavu, ako sa budeme prepravovať a čo sa naozaj oplatí vidieť a podobne. Vystupujeme z lietadla a všade naokolo cítiť tropickú horúčavu. Po vstupe do letislovej haly nás odchytáva mladý muž a ponúka nám rôzne typy výletov. Hmm, pozrieme sa na seba, to môže byť naša šanca aj keď vieme ako to chodí. Zvedavo preto vyzvedáme čo najviac informácií až sa mladý muž zapotí. Nakoniec po vzájomnej dohode, t.z. cena a typ nášho tripu to predsa len klaplo. Prechádzame ešte poslednou kontrolou a ani nevieme ako a už sedíme v malom mikrobuse. Prechádzame hlavným mestom po 4-pruhovej ceste a náhle šofér spomalí a sprievodca nám ukazuje malého aligátora na ceste. Stál v strede 4-pruhovej cesty a cvakal zubami naprázdno po okolo idúcich autách. Moje pocity boli zmiešané. Na jednej strane rešpekt pred dravcom a na strane druhej ľútosť, kôli výdobytkom doby vytláčajúcim zvieratá z ich prirodzeného prostredia.
Obyšli sme ho a pokračovali v ceste.

Ďalej sa dozvedáme všelijaké pikošky. Tak napr.: vedeli ste, že v Brunei žije cca 400 tis. obyvateľov a majú tam 1,4. mil áut?.... Z toho samotný sultán vlastní okolo 3000 a najhoršie auto je Mercedes tr.E , alebo že liter nafty tam stojí v prepočte 15e centov... Počúvame sprievodcové chvastanice a sledujeme so záujmom okoloidúcich ľudí a cestu. Ako to už ale vo svete býva, je tu aj druhá strana mince a to je chudoba a nízka životná úroveň. Týto ľudia žijú prevažne na rieke v drevených domoch postavených na koloch. Žijú prevažne z rybolovu a z toho čo si sami dopestujú.

Pokračujeme ďalej a spomedzi stromov sa nám začína vynárať sultánova mešita. Nakloníme sa bližšie k oknu až máme nosy prilepené o okno. " waau" Je riadna čo? ... Ani sa nenazdáme a vystupujeme z mini autobusu, blížime sa ku vchodu mešity a na schodoch všade naokolo sú topánky, šľapky, tenisky, no skrátka výber je dostatočný. “Tu si vyzujte vaše topánky a pojdeme dnu”- hovorí veselý sprievodca. Vyzujeme si žabky a so zvedavosťou kráčame ďalej. Majestátna mešita nám otvára svoje honosné bohatstvá. Prechádzame obrovskou vstupnou halou a obdivujeme ornamenty, maľby, gravíry zo zlata a všelijaké architektonické doplnky. Vchádzame do miestnosti veľkej asi 5x10m a dozvedáme sa, že je to kúpeľňa pre chlapov. Na mna však posobí skôr ako meditačná miestnosť s prípadným ovlažením a fontánkami, keď sa potíte od horúčavy. "Dáš si sprchu?" pehodí Lenka medzi rečou posmešnú poznámku. "Až po motlidbe, až po motlidbe..." odvetím.
Keď vidím všetkú tú majestátnosť a pomyslím si na všetky tie chrámy, kostoly, katedrály a pod. na celom svete, postavených v mene všeliakých bohov a panovníkov, napadá mi myšlienka, že ľudia sú ale zvláštne stvorenia. Slúžime bohom nech už je to v dobrom, či v zlom. Robíme veľkolepé veci, ale taktiež sme ochotní aj zabíjať a zomrieť....
Asi vám ani ďalej nejdem opisovať sultánovú mešitu, lebo koho už zaujíma všetok ten prepich  … je to nuda

Vydali sme sa teda aj na druhú stranu mince. Ideme smerom ku rieke, ktorá nepôsobí veľmi lákavo, no verte mi, že v tejto horúčave mám sto chutí sa tam hodiť. Prichádzame ku brehu rieky a v prvom momente nám prebehol mráz po chrbte. Nie, nebolo to z horúčavy, ale z množstva malých rýchlych člnov, v ktorých sedeli chlapíci so zahalenou tvárou, čiernymi šatkami až po oči a šiltovkami na hlave. Vyzerali ako nejaký miestny gangstri, ale  boli to našťastie len taxikári. Chránili si tvár a telo pred silnými slnečnými lúčmi, ktoré sa odrážali aj od vody. Ani nevieme ako a už sedíme v jednom takom člne s miestnym "gangstrom" - prevádzačom na druhú stranu :D. Cena dohodnutá a cesta netrvala ani dlho.
Vystupujeme na jednom z desiatok drevených mól. Náš veselý sprievodca chytil vo vode rukou malú rybičku, s ktorou nám pózuje pred fotoaparátom. No necvakni si to. Pokračujeme po mólach, niečo ako uliciach miestnej vodnej štvrte. Občas sa musíme pozrieť pod nohy, aby sme nehodili papuliaka, keďže sem tam tu chýba nejaká doska. Všade naokolo sú drevené domy na koloch a nejakí miestny ľudia, ktorý väčšinou posedávajú na terasách, perú v rieke prádlo, alebo grilujú, či sušia malé ryby. Zeleninu si pestujú v črepníkoch na drevených terasách. Niektorí miestny obyvatelia, ešte stále chodia loviť zver do džungle, v ktorej žijú rôzne druhy fauny. Obhliadka miestnej vodnej štvrte je v skutku zaujímavá a zanecháva v nás nezabudnuteľné zážitky.
Ďalej máme v pláne navštíviť miestne prírodopisné múzeum a ochutnať tradičné jedlo a nejaký ten drink na schladenie. Bohužiaľ o tom už nemám záznam v deníku. Možno ak si spomeniem, tak napíšem o tom ďaľší článok 

Záznam z denníka: Brunej máj, 2015

Vaše postrehy, alebo ak by ste chceli niečo vedieť o Bruneji a budem to vedieť, píšte mi dolu pod článok do komentov.

Historiu a nejaké fakty o Bruneji, ktorý leží na ostrove Borneo môžete nájsť na wikipédii TU